Keď som bol malý chalan, na Linčánskej (v osemdesiatkach), bicyglo bolo celý náš majetok. Lábrili sme na nich od rána do večera. Vylepšovali rajd, pchali blesky a rapkáče medzi špice. Cyklochodníky vtedy neboli. Nebolo ich treba. Premávka bola sotva desatinka z toho, čo dnes.
Cyklochodníky sa začali budovať s rastúcou premávku predovšetkým na ochranu cyklistov. Na zvýšenie ich komfortu, aby neboli ohrozovaní autami. NEZABÚDAJME NA TO!
Ale aký zmysel má budovať cyklochodníky v pokojnej štvrti, kde sotva prejde pár áut rezidentov?
Práca advokáta je z veľkej časti o posudzovaní, ktorý právny záujem má v danej situácii prednosť. Napríklad, či je to právo na súkromie alebo záujem spoločnosti na vyšetrovaní priestupkov a podobne.
Toto rozmýšľanie mi pomáha aj pri bežných neprávnych veciach. Často na seba narážajú dva konkurenčné záujmy – ako teraz na Špíglsáli. Záujem cyklistov o bezpečnú prepravu a požiadavka rezidentov na ponechanie zaužívaných dopravných návykov. Bez akýchkoľvek pochybností môžem povedať, že s ohľadom na frekvenciu premávky, nie je potrebné ZAKRESĽOVAŤ cyklochodník na Špíglsáli, pretože komfort a bezpečnosť cyklistov nie je ohrozená pri zachovávaní štandardných dopravných predpisov. Naopak, podstatne sa zhorší komfort a užívanie vlastných nehnuteľností pre obyvateľov dotknutých ulíc.
Budujme cyklochodníky pre účel, ktorý majú. Budujme cyklochodníky pre bezpečnosť a komfort cyklistov. A nie ako symbol presadzovania svojho názoru! Potom sa ľahko z cyklonadšencov stanú CYKLOTERORISTI.
